Permakultúra

Pojem permakultúra (permaculture) nemožno v súčasnosti chápať len ako permanentné poľnohospodárstvo (permanent agriculture), čo je poľnohospodárstvo fungujúce udržateľne na danom mieste donekonečna. Permakultúra postupne zahrnula všetky sociálne aspekty udržateľného rozvoja a jej význam bol rozšírený k permanentnej kultúre (permanent culture).

Za cieľ permakultúry môžeme považovať dosiahnutie harmonického spojenia krajiny a ľudí, poskytujúce im potraviny, energiu, bývanie a ďalšie materiálne a nemateriálne potreby udržateľnou cestou.

Jedným zo základných aspektov, ktoré odlišujú permakultúru od ekopoľnohospodárstva je skutočnosť, že permakultúra má vyhranený etický základ. Všetko, čo v permakultúre robíme je založené na troch základných etických princípoch. Tie sú vysvetlované odborníkmi na permakultúru takto: 1. Starostlivosť o zem: umožňuje všetkým živým systémom, aby mohli pokračovať a reprodukovať sa. 2. Starostlivosť o ľudí: umožňuje ľuďom prístup k tým zdrojom, ktoré sú k ich existencii nevyhnutné. 3. Určenie hraníc spotreby a reprodukcie.

Permakultúra taktiež zdôrazňuje dôležitosť prijatia osobnej zodpovednosti za konanie každého z nás.

Permakultúra je tiež myšlienkovou koncepciou a súborom praktických návodov, slúžiacich k vytváraniu a realizácii udržateľného dizajnu. Ten sa môže týka ľudských sídiel a ich okolia, záhrad, poľnohospodárskych systémov, miest i celých regiónov, ale tiež utvárania ľudských spoločenstiev.

Systém permakultúry uplatňuje princípy prírodných ekosystémov, overené tradičné praktiky rôznych kultúr i poznatky vedy. Cieľom je vytváranie stabilných a produktívnych systémov, ktoré zaistia uspokojovanie ľudských potrieb a zároveň budú harmonickou súčasťou krajiny.

Pri zrode celého systému stáli v 70. rokoch minulého storočia austrálčania Bill Mollison a David Holmgren, ktorý definovali permakultúru takto: „Uvedomelá premena krajiny napodobňujúca prirodzené vzťahy a vzorce, ktorá poskytuje dostatok potravy, rastlinného materiálu a energie k uspokojeniu miestnych potrieb.“ Túto pomerne širokú definíciu neskôr Holmgren upresňuje týmito slovami: „Rôzne nápady, zručnosti a spôsoby života, ktoré musíme objaviť a rozvinúť, aby sme sa dokázali zmeniť zo závislých konzumentov na zodpovedných a produktívnych občanov.“

Jedným zo základných predpokladov naplnenia týchto vízií je dosiahnutie určitej miery potravinovej a energetickej sebestačnosti. K tomu je treba vytvoriť podmienky prostredníctvom vhodného dizajnu domu a pozemku, na ktorom dom stojí. Záhrada teda slúži predovšetkým ako obnoviteľná zásobárňa potravy a energie, a tiež dom funguje v rámci celej rady rôznych vzťahov a je začlenený do kontextu energetických tokov krajiny a prírody. Dôležitá je snaha o uzavreté cykly materiálnych tokov, ktorá zodpovedajú prírodným kolobehom.

Tradičné poľnohospodárstvo bolo náročné na prácu, priemyselné poľnohospodárstvo na energiu a permakultúrne systémy sú náročné na informácie a na dizajn.

Spracované podľa: permakultura.cz, potravinovezahrady.cz, wikipedia.org